Mainstreamový underground

Autor: Martin Dinuš | 4.10.2006 o 8:00 | Karma článku: 7,58 | Prečítané:  6105x

Spočiatku bola myšlienka, potom stretnutie, hudba, nakoniec album. Dnes už majú Aurela za najlepší Hard&Heavy výkon za rok 2005 - Skupina METROPOLIS. O minulosti, prítomnosti a budúcnosti rozprávali Jimi Cimbala a Noro Pavlis.

jimi3JPG.jpgjimi2.JPGnoro1.JPGnoro2.JPG

Povedzte mi niečo o vašom zrode

Noro: Niekedy v roku 2002 ma jeden kamarát ma zavolal na koncert Dagmar Rostand, nech sa prídem pozrieť, ako hra rocková kapela. Hral tam vtedy aj Jimi. Potom som sa nakontaktoval na Jimiho a spravili sme kapelu so spevákom, ktorá sa postupne menila až na takéto zoskupenie.

Jimi: My sme chceli robiť takúto tvrdšiu hudbu, ale nebol žiaden impulz. Potom prišiel Noro, či by sme niečo neskúsili no a to ten bol správny podnet. Samozrejme, nebola to hneď takáto tvrdá muzika. V počiatkoch to bolo niečo na štýl No Name alebo tak. Ale sami sme cítili sme, že to nie je cesta, ktorou chceme ísť. Až keď sme začali robiť túto muziku, tak sme zistili, že to je ono. Za tým si stojíme a v tom aj vytrváme.

Prečo Metropolis?

Jimi: My sme už aj mali hotové pesničky, ale nemali sme názov. Boli sme z toho dosť frustrovaní, veď pesničky boli otextované, nahrané v štúdiu, a stále sme nemali meno. Z úplného zúfalstva sme si prezerali časopis, ktorý sa zaoberal kinematografiou a tam bol prehľad filmov, ktoré dostali Oskara za posledných 50 rokov. A samozrejme tam bol aj film Metropolis. Zohnali sme si film, pozreli a od vtedy sme Metropolis. Takže, aj keď veľa ľudí si myslí, že je to kvôli albumu od skupiny Dream Theater, nie je to pravda, je to kvôli tomuto filmu.

Kam by ste zaradili svoju muziku?

Noro: Ja by som to nezaraďoval. Nedá sa zaradiť. Berme to tak, že je to nejaký metal, tým pádom, to nebudeme ani nejako škatuľkovať. Nehráme ani Nu metal, ani Heavy Metal, ani Trash metal. Ťažko to niekam tlačiť.

Jimi: My sme špekulovali nad tým, kam to zaradiť, aj keď osobne si myslím, že je to hlúposť, hudba je dobrá alebo zlá. Ale sú ľudia, ktorí si potrpia na to a preto sme sa chceli aj my nejako vyprofilovať, dať tomu nejaký názov, ale nezmestíme sa do žiadnej škatuľky.

Niektorí vás prirovnávajú k Desmodu, Dokonca k Haberovi....

Jimi: Ťažko povedať, my to vidíme zo svojho pohľadu. Ale nehanbíme sa ani za jedno, ani za druhé. Myslím si, že niečo dokázal Paľo Habera a skupina Team, niečo dokázal aj Desmod, ale my sa hlásime skôr k tvrdším žánrom.

Počúvate také veci ako King Diamond, P.O.D., Slipknot, ale na albume Radioactivity nie je tento vplyv veľmi cítiť...

Jimi: Druhý album bude úplne opačný. Tam sme hodne pritvrdili. Sú tam skladby, ktoré budú nekompromisne metalové, bude tam aj taká tvrdosť, ako je Slipknot. Ale keďže sme skupina, ktorá sa nechce tváriť, že je veľmi undergroundová a chceme aby nás hrali aj rádia a aby naše klipy boli aj v hitparádach, sú tam skladby, ktoré budú prijateľné aj pre majoritného poslucháča. Dokonca môžem prezradiť, že tam bude aj duet s Kulim z Desmodu.

Nie je zvyčajné, aby si kapela pesničky sama skladala a zároveň aj produkovala. Nemáte pocit, že vám môže chýbať nestranný pohľad?

Jimi: Ja som síce pod tým podpísaný ako producent, ale je pravda, že som to konzultoval s kolegami producentmi. Aj s tými, ktorý sú zameraní komerčne a aj s tými, ktorí sa pohybujú v undergrounde. Nie je tam jediná nota, za ktorú by sa nepostavila celá kapela. Takže ja som podpísaný ako producent, ale je to tímová práca.

Kto vám robil image CD?

Jimi: Obal na Radioactivity sme si po umeleckej stránke tiež robili sami a po technickej stránke to robil Jano Vestenický z Bratislavy. S novým albumom to bude detto. Chceme aby to bolo o nás. Nechceme, sa niekom len tak zveriť, že urobte z nás niečo. Chceme, aby čo najviac toho bolo od nás. Dokonca aj prvé dva videoklipy sme si robili sami. Fly a Žijeme si tu spolu (Svine). Aj scenár aj strih, proste celkovú realizáciu.

Ako vznikajú vaše pesničky?

Jimi: Náhodou. Väčšinou je to tak, že príde nejaký nápad a v takej najsurovejšej forme to predvediem kapele. Chalani už vedia vycítiť, či to bude, či nebude dobré a ak povedia, že toto stojí za pozornosť, tak to nahráme a pesnička je hotová. Ale to samozrejme neznamená, že pesnička sa dostane na album. Čím viac odpadu, tým je platňa lepšia, lebo je viac z čoho vyberať. Zaujímavé je to, že najprv pesničku nahráme a až potom, v prípade, že sa nám páči, tak ju nacvičujeme a dávame do koncertného programu. Je to v podstate opačný postup, než má väčšina kapiel.

Je dosť veľký rozdiel medzi pesničkami Fly a Kámo. Fly je prepracovaná pesnička s veľmi špecifickým zvukom, ale Kámo má veľmi čudnú atmosféru. Používate tam lacné syntetizátory, skoro akoby to robili dve rozdielne kapely...

Jimi: Je to aj zámer. Pesnička Kámo je veľmi kontroverzná. Je o majstroch sveta, ktorí prídu na diskotéku a sekajú frajerov, ale pritom majú stravenky vo vrecku. Klávesy sú také ako techno, také lacné a je to preto, lebo majú také byť. A aj tá pesnička má taká byť, preto pôsobí oproti tým ostatným tak lacnejšie. Ale asi sme urobili chybu, že sme túto recesiu nedali na platňu ako bonus. Potom by ten zámer vynikol viac. Napriek tomu má veľký úspech na koncertoch, ľudia na ňu skáču, bavia sa.

Noro: Takýto bonus sa chystá aj na druhý album. Možno nejaká tá rapovačka, alebo niečo také.

Jimi: Neodpustíme si recesiu ani na druhej doske (smiech)

Metropolis sa často objavuje na MusixBoxe. Smsky posielate?

Jimi: Nie, nie (smiech). Aj keď by som klamal, keby som povedal, že nás to nenapadlo, ale chvalabohu nebolo to treba. A keď si sadneš a prepočítaš si, koľko by si potreboval investovať, aby si mal hranosť na smskách, tak vychádzajú horibilné sumy. Radšej vsadíme na to, že spravíme dobrú skladbu a nech sa to chytí samo. Ako sa to stalo so skladbou Fly.

Minulý rok ste mali šnúru s Horkýže Slíže. Vďaka nim ste sa dostali aj k nahraniu albumu. Ako ste spokojní s vydavateľom, čo sa týka promo, resp. predajnosti?

Jimi: Ja si dovolím tvrdiť, že my sme kapela, ktorú netreba vodiť za ručičky. Všetci sme si v tom hudobnom biznise niečo preskákali, takže my vydavateľa oslovujeme len s vecami, s ktorými si nevieme rady. Distribúcia bola dobrá, predal sa celý náklad, ktorý bol vylisovaný a pri ostatnom stretnutí s vydavateľom sme sa dohodli, že sa bude robiť ďalší náklad. Čiže sme spokojní aj s predajom a aj so spoluprácou.

Už viac krát sme spomínali druhý album. Kedy sa chystá?

Jimi: Mal by vyjsť v marci, ale aj sa budem snažiť to uhrať s vydavateľom tak, aby to bolo 7. februára, presne dva roky po vyjdení albumu Radioactivity. Album sa bude volať Voodoo.

Noro: Teraz dokonca točíme 3 videoklipy.

Má to meno niečo spoločné aj s vašou vierou?

Jimi: Nie. Je to skôr tým, že je to niečo príjemne záhadné a máme zásadu, že chceme aby názvy našich albumou boli takpovediac nadjazykové.

Neslovenské názvy naznačujú, že máte zálusk aj na zahranničie...

Jimi: Plánujeme. Budeme točiť videoklip na skladbu Voodoo, ktorý nebudeme ani dávať do slovenských hitparád, pretože vieme, že tu by sa to nechytilo. Ale chceme isť skôr po televíznych staniciach, ktoré majú vyslovene metalové relácie, kde by sme chceli ponúknuť tento videoklip. To znamená Viva, MTV, atd... Skúsime šťastie. Myslím si, že nejdeme tam nadarmo, lebo na našom internetovom obchode, ktorý máme na stránke sme posielali hodne veľa našich cédečiek do zahraničia. Dosť nám pomohol aj Music Box. Je to satelitná televízia a máme veľmi dobré ohlasy, hlavne zo severských krajín. Už teraz viem, že na jeseň pôjdeme určite hrať do Francúzka a ak všetko dobre dopadne budem robiť celoeurópske turné.

A nejaké vystúpenia na Slovensku?

Jimi: Momentálne nemáme žiadne koncerty, možno koncom roka. Chceli by sme, aby nás nebolo moc, predtým než vyjde platňa.. Nech je o nás trošku ticho a potom to vybalíme naraz.

Noro: Boli sme na nejakých festivaloch, ale mali sme dosť smolu na počasie. Normálne sme neodohrali asi 4, alebo 5 koncertov. Čo je dosť. Škoda, lebo tí ľudia nás nevideli. A festival je najlepšia vec, lebo tam je najviac ľudí

Dá sa hudbou na Slovensku živiť?

Noro: V našom prípade zatiaľ nie. Ja mám úplne iné vedľajšie veci. Mám na starosti jeden klub vo Vrábľoch a tam organizujem rôzne podujatia – rôzne kapely, diskotéky.

Jimi: Ja sa živím hudbou. Okrem toho, že hrám v skupine Metropolis, ktorú považujem za svoju domovskú kapelu, chodím ako štúdiový hudobník hosťovať na albumy iných umelcov, tak isto pracujem. Tak isto som si urobil štúdio. Kde chodia nahrávať kapely známejšie a neznámejšie. Čiže jedine ja som profesionál, ostatní chalani v kapele majú svoje vedľajšie zárobky.

Na záver jedna perlička. Jimi, ty si veľký zberateľ gitár. Dokonca si si nechal namixovať špeciálny lak na jednu z nich. Ako ťa napadla myšlienka dať krv do laku na gitare?

Jimi: Inšpiroval ma film Krvavé Husle. To je film, kde huslistovi zomrela žena. On jej zobral krv po smrti a dal to ju do huslí. A celý dej bol o tom, že sledoval cestu tých huslí rôznymi vekmi – baroko, komunizmus v Čine až do súčasnosti. O tom, kto ich vlastnil, aké osudy prežíval ten človek, ako sa ich zbavil. Tak ma napadlo, že toto by bolo super. A ja sa aj stotožňujem s tým, že hráč by mal byť jedno telo so svojim nástrojom. No a ja som to zobral doslova (smiech).

Ináč, nebola to sranda, dostať tam tú krv. Prvý pokus bol taký, že normálne v tekutom stave dať to do laku, ale nebolo to dobré. Farba nebola pekná, samé fľaky, zrazila sa tam. Nakoniec sme to spravili tak, že sme ju dali na tanierik vysušiť, v mažiari úplne rozdrviť na prach a to dať potom do laku. Potom to chytilo tú farbu.

Ale ja na tej gitare vôbec nehrávam. Mám ju vystavenú. Ale je udržiavaná, stále ladená, mením na nej struny. Nie je to žiadna čierna mágia, je to vyslovene symbolika.

Ďakujem za rozhovor

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Mayová prehrala dôležité hlasovanie o brexite

Proti návrhu zákona sa vzbúrili poslanci Konzervatívnej strany.

TECH

Na Jupiteri sa deje čosi zvláštne, Veľká červená škvrna sa zmenšuje

Vedci pracujú na trojrozmernom modeli najznámejšej búrky.


Už ste čítali?