Úderom pol ôsmej v piatok sa nám podarilo opustiť našu milovanú Bratislavu a vydať sa na brutálne dobrodružnú cestu do Bošáce (tam sme mali stanovište, oázu pokoja a kľudu). Odtiaľ sme pešo vyrážali do Trenčianských Bohuslavíc na strašne megafasa rodinnú festivalovicu. Vraj je to jediný festival na Slovensku, ktorý nesie meno po krčmárovi. Ej veru, musí to byť hrdé chlapča, že sa po ňom volá takýto festivalík. No ništ, aby sme neodbiehali. Treba predsa napísať serióznu recenziu (možno aj pridať pár fotiek, akože brutál reportáž). Ale čím viac nad tým rozmýšľam, asi sa nejdem hrať na novinára. Nie že by mi to nešlo, veď ja som spisovateľ jak hovädo, ale nechcem zahanbiť profesionálov...Dindi (to akože ja), ukáž, ako vieš tancovať
Miki nám predviedol tančeky akože Hippies, normálne, že 60´s...
Tu sme sa tvárili strašne kultivovane. Ten neporiadok si nevšímajte, to patrí k takýmto akciám. Plastové poháre na zemi majú slúžiť ako dekorácia. Ľudia to aj chceli hádzať do košov, ale SBSkári protestovali, že scénokreslič to tak chcel...
Takéto davy sa pohybovali všade. Pod pódiom, pri krčme pri sociálnych zariadeniach
Na týchto krásaviciach sme sa motorkovali celý víkend
Takto štýlovo motorkársky sme sa obliekali
Dokonca sme mali čas aj spoznávať krásy Slovenka. Ide o haluznú zrúcaninu v haluzných Haluziciach (to je skutočný názov malebnej dedinky pri Bošáci)
Čo som to vlastne chcel povedať? Jaj, viem. Najlepší festival, na ktorom som kedy bol.
Proste nikdy nebolo lepšie, táto noc nech trvá večne....