Minulý týždeň sa odohral brutálny útok na študentov, ktorého výsledkom bola zbytočná smrť mladého človeka. Každý o tom počul, média to rozmazávali, všetci vehementne bojovali proti neofašizmu. Včera sa odohralo niečo podobné. Smrť našťastie pri tom nebola. Vinníkov stále nemáme. Ľudia sa boja. Necítime sa bezpečne, lebo polícia nestíha. My sa brániť nevieme. Máme zobrať spravodlivosť do svojich rúk? Veď by sme boli ako oni.
Kde sa berie to zlo, ktoré sa šíri?
Systematicky ničíme hodnoty, ktoré sme storočia budovali. Hodnoty, na ktorých vyrastala cela západná civilizácia (ku ktorej sa s hrdosťou hlásime). Prečo sa bojíme priznať, že naša civilizácia vyrastá na kresťanských základoch? Nikto netvrdí, že sa v mene kresťanstva nenapáchalo zlo. Ale prečo vylievať s vaničkou aj dieťa? Kresťanská filozofia nekáže neznášanlivosť, ani smrť. To že si to niektorí pletú nie je chyba filozofie. Pre kresťanstvo je človek na prvom mieste. Dnes? Kultúra smrti. Nad potratom sa nikto ani nepozastaví. Pohodlný život je postavený nad život dieťaťa. Eutanázia sa stáva novinkou v legislatíve. Pod zámienkou falošného súcitu sa zbavujeme starých a chorých. Nie je to fašizmus? Keď si rodičia nevážia život, ako môžu ich deti?
Dnes si žijeme pre seba, keď sa nás to priamo netýka, tak to neexistuje. Áno, bol pochod proti neofašizmu. Pekné gesto. Nadchli sme sa. Netreba veľké slová, ale stačia malé skutky. Tak ako sa kamarát nebál brániť babičku v električke pred vreckármi. Vôbec sa ho to netýkalo, a predsa riskoval. Nesmieme sa báť brániť naše hodnoty. Strach zabíja slobodu. A sloboda je to po čom túžime.
Ľudia, nenechajme Človeka vyhynúť!
