Povedzte mi niečoo vašom zrode
Noro: Niekedyv roku 2002 ma jeden kamarát ma zavolal na koncert Dagmar Rostand, nech saprídem pozrieť, ako hra rocková kapela. Hral tam vtedy aj Jimi. Potom som sanakontaktoval na Jimiho a spravili sme kapelu so spevákom, ktorá sapostupne menila až na takéto zoskupenie.
Jimi: My smechceli robiť takúto tvrdšiu hudbu, ale nebol žiaden impulz. Potom prišiel Noro,či by sme niečo neskúsili no a to ten bol správny podnet. Samozrejme,nebola to hneď takáto tvrdá muzika. V počiatkoch to bolo niečo na štýl NoName alebo tak. Ale sami sme cítili sme, že to nie je cesta, ktorou chceme ísť.Až keď sme začali robiť túto muziku, tak sme zistili, že to je ono. Za tým sistojíme a v tom aj vytrváme.
Prečo Metropolis?
Jimi: My sme užaj mali hotové pesničky, ale nemali sme názov. Boli sme z toho dosťfrustrovaní, veď pesničky boli otextované, nahrané v štúdiu, a stále smenemali meno. Z úplného zúfalstva sme si prezerali časopis, ktorý sazaoberal kinematografiou a tam bol prehľad filmov, ktoré dostali Oskara zaposledných 50 rokov. A samozrejme tam bol aj film Metropolis. Zohnali smesi film, pozreli a od vtedy sme Metropolis. Takže, aj keď veľa ľudí simyslí, že je to kvôli albumu od skupiny Dream Theater, nie je to pravda, je tokvôli tomuto filmu.
Kam by ste zaradilisvoju muziku?
Noro: Ja by somto nezaraďoval. Nedá sa zaradiť. Berme to tak, že je to nejaký metal, tým pádom,to nebudeme ani nejako škatuľkovať. Nehráme ani Nu metal, ani Heavy Metal, aniTrash metal. Ťažko to niekam tlačiť.
Jimi: My smešpekulovali nad tým, kam to zaradiť, aj keď osobne si myslím, že je to hlúposť,hudba je dobrá alebo zlá. Ale sú ľudia, ktorí si potrpia na to a preto smesa chceli aj my nejako vyprofilovať, dať tomu nejaký názov, ale nezmestíme sado žiadnej škatuľky.
Niektorí vásprirovnávajú k Desmodu, Dokonca k Haberovi....
Jimi: Ťažkopovedať, my to vidíme zo svojho pohľadu. Ale nehanbíme sa ani za jedno,ani za druhé. Myslím si, že niečo dokázal Paľo Habera a skupina Team,niečo dokázal aj Desmod, ale my sa hlásime skôr k tvrdším žánrom.
Počúvate také veciako King Diamond, P.O.D., Slipknot, ale na albume Radioactivity nie je tentovplyv veľmi cítiť...
Jimi: Druhý albumbude úplne opačný. Tam sme hodne pritvrdili. Sú tam skladby, ktoré budúnekompromisne metalové, bude tam aj taká tvrdosť, ako je Slipknot. Ale keďžesme skupina, ktorá sa nechce tváriť, že je veľmi undergroundová a chceme aby náshrali aj rádia a aby naše klipy boli aj v hitparádach, sú tamskladby, ktoré budú prijateľné aj pre majoritného poslucháča. Dokonca môžemprezradiť, že tam bude aj duet s Kulim z Desmodu.
Nie je zvyčajné, abysi kapela pesničky sama skladala a zároveň aj produkovala. Nemáte pocit,že vám môže chýbať nestranný pohľad?
Jimi: Ja som sícepod tým podpísaný ako producent, ale je pravda, že som to konzultovals kolegami producentmi. Aj s tými, ktorý sú zameraní komerčne a ajs tými, ktorí sa pohybujú v undergrounde. Nie je tam jediná nota, zaktorú by sa nepostavila celá kapela. Takže ja som podpísaný ako producent, aleje to tímová práca.
Kto vám robil imageCD?
Jimi: Obal naRadioactivity sme si po umeleckej stránke tiež robili sami a po technickejstránke to robil Jano Vestenický z Bratislavy. S novým albumom to budedetto. Chceme aby to bolo o nás. Nechceme, sa niekom len tak zveriť, žeurobte z nás niečo. Chceme, aby čo najviac toho bolo od nás. Dokonca ajprvé dva videoklipy sme si robili sami. Flya Žijeme si tu spolu (Svine). Ajscenár aj strih, proste celkovú realizáciu.
Ako vznikajú vašepesničky?
Jimi: Náhodou.Väčšinou je to tak, že príde nejaký nápad a v takej najsurovejšejforme to predvediem kapele. Chalani už vedia vycítiť, či to bude, či nebudedobré a ak povedia, že toto stojí za pozornosť, tak to nahrámea pesnička je hotová. Ale to samozrejme neznamená, že pesnička sa dostanena album. Čím viac odpadu, tým je platňa lepšia, lebo je viac z čohovyberať. Zaujímavé je to, že najprv pesničku nahráme a až potom,v prípade, že sa nám páči, tak ju nacvičujeme a dávame do koncertnéhoprogramu. Je to v podstate opačný postup, než má väčšina kapiel.
Je dosť veľký rozdielmedzi pesničkami Fly a Kámo. Fly je prepracovaná pesničkas veľmi špecifickým zvukom, ale Kámomá veľmi čudnú atmosféru. Používate tam lacné syntetizátory, skoro akoby torobili dve rozdielne kapely...
Jimi: Je to ajzámer. Pesnička Kámo je veľmikontroverzná. Je o majstroch sveta, ktorí prídu na diskotéku a sekajúfrajerov, ale pritom majú stravenky vo vrecku. Klávesy sú také ako techno, takélacné a je to preto, lebo majú také byť. A aj tá pesnička má takábyť, preto pôsobí oproti tým ostatným tak lacnejšie. Ale asi sme urobili chybu,že sme túto recesiu nedali na platňu ako bonus. Potom by ten zámer vynikolviac. Napriek tomu má veľký úspech na koncertoch, ľudia na ňu skáču, bavia sa.
Noro: Takýtobonus sa chystá aj na druhý album. Možno nejaká tá rapovačka, alebo niečo také.
Jimi: Neodpustímesi recesiu ani na druhej doske (smiech)
Metropolis sa častoobjavuje na MusixBoxe. Smsky posielate?
Jimi: Nie, nie(smiech). Aj keď by som klamal, keby som povedal, že nás to nenapadlo, alechvalabohu nebolo to treba. A keď si sadneš a prepočítaš si, koľko bysi potreboval investovať, aby si mal hranosť na smskách, tak vychádzajúhoribilné sumy. Radšej vsadíme na to, že spravíme dobrú skladbu a nech sato chytí samo. Ako sa to stalo so skladbou Fly.
Minulý rok ste mali šnúrus Horkýže Slíže. Vďaka nim ste sa dostali aj k nahraniu albumu. Akoste spokojní s vydavateľom, čo sa týka promo, resp. predajnosti?
Jimi: Ja sidovolím tvrdiť, že my sme kapela, ktorú netreba vodiť za ručičky. Všetci sme siv tom hudobnom biznise niečo preskákali, takže my vydavateľa oslovujemelen s vecami, s ktorými si nevieme rady. Distribúcia bola dobrá,predal sa celý náklad, ktorý bol vylisovaný a pri ostatnom stretnutís vydavateľom sme sa dohodli, že sa bude robiť ďalší náklad. Čiže sme spokojníaj s predajom a aj so spoluprácou.
Už viac krát smespomínali druhý album. Kedy sa chystá?
Jimi: Mal byvyjsť v marci, ale aj sa budem snažiť to uhrať s vydavateľom tak, abyto bolo 7. februára, presne dva roky po vyjdení albumu Radioactivity. Album sabude volať Voodoo.
Noro: Terazdokonca točíme 3 videoklipy.
Má to meno niečospoločné aj s vašou vierou?
Jimi: Nie. Je toskôr tým, že je to niečo príjemne záhadné a máme zásadu, že chceme abynázvy našich albumou boli takpovediac nadjazykové.
Neslovenské názvynaznačujú, že máte zálusk aj na zahranničie...
Jimi: Plánujeme.Budeme točiť videoklip na skladbu Voodoo, ktorý nebudeme ani dávať doslovenských hitparád, pretože vieme, že tu by sa to nechytilo. Ale chceme isťskôr po televíznych staniciach, ktoré majú vyslovene metalové relácie, kde bysme chceli ponúknuť tento videoklip. To znamená Viva, MTV, atd... Skúsimešťastie. Myslím si, že nejdeme tam nadarmo, lebo na našom internetovom obchode,ktorý máme na stránke sme posielali hodne veľa našich cédečiekdo zahraničia. Dosť nám pomohol aj Music Box. Je to satelitná televíziaa máme veľmi dobré ohlasy, hlavne zo severských krajín. Už teraz viem, žena jeseň pôjdeme určite hrať do Francúzka a ak všetko dobre dopadne budem robiťceloeurópske turné.
A nejakévystúpenia na Slovensku?
Jimi: Momentálnenemáme žiadne koncerty, možno koncom roka. Chceli by sme, aby nás nebolo moc,predtým než vyjde platňa.. Nech je o nás trošku ticho a potom tovybalíme naraz.
Noro: Boli sme nanejakých festivaloch, ale mali sme dosť smolu na počasie. Normálne smeneodohrali asi 4, alebo 5 koncertov. Čo je dosť. Škoda, lebo tí ľudia násnevideli. A festival je najlepšia vec, lebo tam je najviac ľudí
Dá sa hudbou naSlovensku živiť?
Noro: V našomprípade zatiaľ nie. Ja mám úplne iné vedľajšie veci. Mám na starosti jeden klubvo Vrábľoch a tam organizujem rôzne podujatia – rôzne kapely, diskotéky.
Jimi: Ja sa živímhudbou. Okrem toho, že hrám v skupine Metropolis, ktorú považujem za svojudomovskú kapelu, chodím ako štúdiový hudobník hosťovať na albumy iných umelcov,tak isto pracujem. Tak isto som si urobil štúdio. Kde chodia nahrávať kapelyznámejšie a neznámejšie. Čiže jedine ja som profesionál, ostatní chalaniv kapele majú svoje vedľajšie zárobky.
Na záver jednaperlička. Jimi, ty si veľký zberateľ gitár. Dokonca si si nechal namixovaťšpeciálny lak na jednu z nich. Ako ťa napadla myšlienka dať krv do laku nagitare?
Jimi: Inšpirovalma film Krvavé Husle. To je film, kdehuslistovi zomrela žena. On jej zobral krv po smrti a dal to ju do huslí.A celý dej bol o tom, že sledoval cestu tých huslí rôznymi vekmi –baroko, komunizmus v Čine až do súčasnosti. O tom, kto ich vlastnil,aké osudy prežíval ten človek, ako sa ich zbavil. Tak ma napadlo, že toto bybolo super. A ja sa aj stotožňujem s tým, že hráč by mal byť jednotelo so svojim nástrojom. No a ja som to zobral doslova (smiech).
Ináč, nebola to sranda, dostať tam tú krv. Prvý pokus boltaký, že normálne v tekutom stave dať to do laku, ale nebolo to dobré. Farba nebola pekná, saméfľaky, zrazila sa tam. Nakoniec sme to spravili tak, že sme ju dali na tanierikvysušiť, v mažiari úplne rozdrviťna prach a to dať potom do laku. Potom to chytilo tú farbu.
Ale ja na tej gitare vôbec nehrávam. Mám ju vystavenú. Aleje udržiavaná, stále ladená, mením na nej struny. Nie je to žiadna čiernamágia, je to vyslovene symbolika.
Ďakujem za rozhovor
